Ak ste na vážkach, či toto leto risknete dovolenku s malými deťmi, možno sa zmietate medzi dvoma kameňmi, ako my. Neísť nikam – aj tak si to neužijeme, ísť hocikam – dieťa nie je prekážka. Keďže sme sa o dovolenke rozhodovali ešte v decembri, zvíťazila voľba ísť. Veď princ Cecoň možno dovtedy prespí celú noc, cestu zvládneme a tam všetko tiež.
Po polroku sa blížil termín odjazdu a princ Cecoň sa prisával v noci čoraz viac. 🙂 Nebudem sa hrať na Supermatku, vnútorne ma zachvátili obavy, ako tú cestu prežijeme. Pred nami 1000 km a dieťa, čo je zvyknuté sa v noci x-krát prisať . Mám však zopár známych, ktoré majú tiež podobné cicavce a v pohode cestu dali. Ja som si celý čas vravela „Nepôjdeš, nebudeš vedieť, aké to je. Hlavne nesťahovať nohavice, keď brod je ešte ďaleko. :)”
Naša prvá morská dovolenka s 13-mesačným mliečkomilovníkom dopadla super. Cesta nebola úplne ružová, ale nekonala sa ani žiadna tragédia. Malý spal po ceste oveľa menej, potreboval sa dojčiť, čo nie vždy pohodlne šlo. Pri dojčení v sedačke, so snahou byť aj pripútaná, som si uvedomila, že som isto musela byť v minulosti minimálne hadia žena. Celkom náročná gymnastika. Ale na mieste sme si to užili, čo to najviac šlo.
Ako sme teda na to šli? Takto:
- NO STRESS. Vystresovaní rodičia = veľmi zlý základ pre pokojné dieťa. Predpokladali sme, že to bude náročnejšie, ale nie nezvládnuteľné. Tak sme sa naladili čo najviac pozitívne.
- TABLET. Nemám vo zvyku donekonečna doma púšťať zábavky tipu Fíha, Spievankovo atď, ale viem, že keď prihára, malý sa pri tom zabaví. Tak sme vyrazili s tabletom nabitým týmto programom a odporúčam všetkými desiatimi. V čase nočnej spánkovej krízy sa o pol tretej ráno ťapkalo do rytmu, že ani tatina nemal čas chytať mikrospánok.
- OTVORENOSŤ A DôVERA. S rečami typu „Neboj sa, len si sadneme, zavrieš očká a budeme na mieste”, na dieťa nechoďte. Dieťa nie je hlúpe, vníma oveľa viac, ako si myslíme. Na rovinu sme malému vraveli, že nás čaká dlhá cesta, a že vieme, že nemá moc rád cestu v sedačke. Ale že budeme pri ňom, ja mu kedykoľvek dám mliečko, či ho pohladím. Poprosila som ho, či by nám pomohol tú cestu čo najlepšie zvládnuť.
- TROCHU INÝ ODDYCH. Poznám svoje dieťa, nemala som ilúzie, že sa budem vyvaľovať na pláži a nerušene opaľovať. Viem, že keď je hore, je totálne akčný a s tým som tam šla. Pre nás bola oddychom už len zmena prostredia, to, že sme nemuseli riešiť denný stereotyp atď.
- NEMENIŤ REŽIM. Nemeňte deťom ich vlastný spánkový režim. Náš si ho sám upravil vzhľadom na okolnosti, napr. raňajky a večere. Intuitívne si celé spania posunul (spí ešte dvakrát za deň). Večer sme si vychutnávali po jeho uspatí na terase a vôbec mi nočný život nechýbal.
- JE TO AJ DETSKÁ DOVOLENKA. Preto som neriešila, že sa malý hral hodiny s kamienkami, či sa ešte trikrát po osprchovaní ušpinil. Bola to aj jeho dovolenka, jeho objavovanie sveta.
Možno to vyznie ako klišé, ale pre mňa to bola naozaj super dovolenka. Boli sme aj s dedkom a priateľmi, a tak sme stihli s manželom aj jedno poobedné rande a ja aj jednu poobednú dámsku jazdu.
Čím menšie dieťa, tým menšie nároky. Nášmu stačila k dokonalému šťastiu lopatka, vedierko, kamienky a trocha vody, a to, že jeho rodičia boli spolu a boli v pohode.
Hoci som neprišla opálená ako čokoláda, ako u mňa býva zvykom. Neochutnala som viac ako dva miešané drinky a nestihla si vychutnať večerné korzo, viete čo, stálo to za to. Bolo to v danej chvíli veľmi osviežujúce a dobíjajúce. Nie som toho názoru, že dieťa z toho aj tak nič nemá a ani rodič, že radšej môžu byť doma. My máme veľmi akčné dieťa a napriek tomu, sme na dovolenke načerpali síl. Prajem to každému jednému z vás, lebo ten pocit, ako sa máme, ten je v nás a je jedno kde, sme, je to na našom vnútornom nastavení. Užívajte si slnko aj s deťmi, nech ste kdekoľvek.
S láskou Gabi
Poď si so mnou „poklábosiť“ aj na Facebook. Teším sa na Teba:
