"Deti nás učia prapodstate bytia – bezpodmienečnej láske"

Kontaktné rodičovstvo, Nosenie

Prečo nosíme naše dieťa

Nosíme naše dieťa GABRIELA KADLEČÍKOVÁ

Stretli ste maminky či ocinov, čo svoje deti nevozia v kočíkoch, ale nosia? A čo ste si pomysleli? Že nemajú na kočík? Keď som o dieťati ani nechyrovala, myslela som si, že sú to tie “prírodné typy”, čo svoje deti vláčia. Veď na čo sú kočíky?

Potrebovala som racionálne-emociálny základ

Samozrejme, že aj náš vozový park obsahuje od cca 22. týždňa tehotenstva trojkombináciou známej značky, ktorú aktuálne ponúkam na predaj. 🙂 Ale prišiel na psa mráz. 🙂 Úplne prirodzene som sa na stretnutiach s laktačnou poradkyňou a pri čítaní knihy Vzťahová výchova dostala k noseniu.
Som typická Váha, vždy zvažujem, čo je dobre, čo zle, hľadám nejakú harmóniu, a preto som sa o bezpečnosti a prospešnosti nosenia musela najskôr sama presvedčiť. S manželom sme sa prihlásili na kurz nosenia, keď bol ešte Alex v brušku. Velebím ten deň. 🙂
Zdravím lektorku Martinu, maminu, ktorá určite nebola ten typ, čo vás do niečoho tlačí. Práve naopak, ona bola ten stred, čo svoje deti aj nosí, aj kočíkuje, pritom nosenie miluje. Dokonca vedie kurzy baby salsy. No čo vám poviem. Nadchla som sa. Pritom nejde o žiadnu novinku, nosenie je hádam staré, ako ľudstvo samo. Je prirodzené a tešila som sa na to, ako mi to uľahčí život. Keby som len tušila, ako sa moje myšlienky naplnia…

Naše začiatky

Alexandra som si prvýkrát dala do šatky, keď mal osem dní. Dosť dlho som vydržala čakať. 🙂 Okamžite zaspal, ešte som nemala ani doviazané. V pokoji som sa najedla, vypila si kávu, všetko porobila a on bol stále pri mne, cítila som, ako dýcha, jeho teplo, vôňu… Čo vám poviem, láska.

Hoci prvá veta mojej babičky, keď sme malého doniesli z pôrodnice bola: „Len si ho nenaučte nosiť” a ja s úsmevom, „babi, to ho učiť ani nemusím, je zvyknutý z bruška a my ho nosiť chceme, preto sme kúpili tú “handru”.

A takto sme sa nosili, aj kočíkovali,aj v postieľke spali, nosil aj tatinko. Až prišiel asi tretí týždeň Aliho života a začalo sa moje materské peklo. Alexa začal budiť tichý reflux. Najskôr v postieľke, potom aj v kočíku, ak som chcela, aby sa vyspal, tak jedine v šatke. Nevadí, veď som ho nosiť chcela. Zhoršilo sa to na konci druhého mesiaca, kedy sa budil aj počas spania v šatke s výkrikmi. Hrozné pre mamu. Nechať ho hore (raz som to skúsila) po prvom prebratí, katastrofa, Alex bol od začiatku spáč, jemu to spanie vyžadovalo, len ho niečo mátožilo. Riešenie, vždy nanovo uspať. Ako? Jedine v šatke.
Počas tretieho a štvrtého mesiaca som nachodila denne neskutočné kilometre po vonku. V každom počasí (vtedy nám, našťastie, prialo), pochodila som všetky kopce. Potreboval pokoj, keď prišiel záchvat, musela som ho čičíkať a znova uspať, počas jedného spania to bolo niekedy aj 10-krát.  Kto má malinké bábo vie, že vôbec neplatí, čím viac sa cez deň unaví, tým lepšie spí v noci. úplne naopak.

Toto boli chvíle, kedy som už priam nenávidela naviazanie šatky.

Hoci to pomohlo v tom, že malý spal, koľko potreboval, ale ten pocit, nemôcť pomôcť a cítiť úplne pri srdci, ako ho niečo mátoží, to bolo pre mňa peklo. Viac si prečítajte v  v mojom blogu o zlodejoch detského spánku.

K šatke pribudol nosič

Časom sa všetko zlepšilo. Do nášho nosiaceho arzenálu pribudol nosič Zumbucca, veľký pomocník na rýchle presuny.  Nosič si nevie vynachváliť náš tatinko. Hoci prvé mesiace rád nosil v šatke, len  vždy som musela doťahovať úväz a takto to je šup šup. A tak sa už desiaty mesiac s láskou nosíme. Nosím ja aj manžel.  Takmer každý denný spánok absolvuje malý na mne, možno si poviete, musí ti byť inak ťažký. Vôbec nie. Ak máte správny úväz a dobre nastavený nosič, ani 9 kg dieťa necítite. Jasné, že nás nejedna teta počastovala vetami: Chudáčik, aký je tam skrčený. Zadusí sa ti tam. Určite mu je tam zima.“ A to sa teda ja osobne pýšim asi jednou z najlepších nosičských búnd na zimu, ktorú mi doniesol Ježiško. 🙂

Náš malý v kočíku uspí, ale podstatne menej a mňa to otravuje. Najmä v zime. Naobliekať dieťa, seba, spotená vytrepať kočík, pol hodku uspávať dieťa, ktoré je za pol hodinu hore. Takto ho šupnem do šatky či nosiča, do 10 min. spí. Je jedno či vonku, či vnútri. Na von mu zateplím akurát nohy a na hlavu dám teplú čiapku či kuklu, na seba bundu a ideme.

Pre niektorých som možno exot, ale mne nosenie neskutočne pomáha. Poznáte ten pocit, keď sa vám chce samej plakať, lebo vaše dieťa z neznámej príčiny len mrkná a je nevrlé a chce byť na rukách? Vtedy ja hodím malého do šatky či nosiča a je po probléme. Spokojná mama, spokojné dieťa.

Nosíme sa GABRIELA KADLEČÍKOVÁ

Noste svoje deti zdravo

Noste svoje deti hlavne s láskou a hlavne tak,  aby to prospievalo ich aj vášmu zdraviu. V ergonomickej polohe v šatke či ergonomickom nosiči. Nevyberajte len podľa dizajnu, ale naozaj si preverte, či ide o ergonosič či kvalitnú šatku. Neraz sa ako ergo označujú aj nosiče, čo s ergonomickým nosením nemajú nič spoločné. Dieťatko v nich visí a nemá nôžky do tvaru M a pekne podsadený zadoček a zaguľatený chrbátik. Investujte svoj čas a zúčastnite sa priamo kurzu, príp. si pozvite lektorku domov. Nie je nad osobný kontakt a radu. Na facebooku existuje celoslovenská skupinka Nosíme naše deti. Stačí požiadať o členstvo, preštudovať pravidlá a dozviete sa veľa vecí.

Nebudem tu vypisovať veci, ktoré si môžete naštudovať na rôznych stránkach. Za zmienku určite stojí článok od Fyziomamy. Aktuálne má skoro každé mesto svoju podpornú skupinu nosenia, nájdete ich na facebooku. Viete sa tak spojiť s mamami, ktoré nosia a lektorkami nosenia, požičať si rôzne šatky, nosiče, zúčastniť sa kurzov. Ja za takúto možnosť ďakujem senickej skupine Nosím, nosíš, nosíme Senica a okolie a hlavne úžasnej požičovni, ktorú má pod palcom Elenka Medňanská.

Ak sa predsa len rozhodnete nosiť bez kurzu, určite odporúčam pozrieť si videá, príp. si zakúpiť e-book o úväzoch profesionálnej lektorky Adriany Kráľovej.

Spomaleného motorického vývinu sa tiež báť nemusíte. Bez toho, že by sme Alexa nejako posádzali, stavali a pod. veci, v necelých 10 mesiacoch aktívne štvornožkuje, sedí, stojí a začína popri nábytku robiť prvé pokusy o kroky. Posadil sa sám z polohy na brušku pri plazení a následne začal štvornožkovať (trošku to poradie vymenil, ale dokázal to sám). Určite o tomto ešte viac napíšem v ďalšom blogu.

A čo sa týka psychického vývinu, tak naša pani doktorka už v mesiaci žasla nad komunikáciou Aliho, ktorá bola vraj už vtedy ako u trojmesačného bábätka. Nemá problém udržiavať dlhodobý očný kontakt a celkovo zvláda aj náročnejšie situácie v nosiči bez väčších problémov.

Čo mi nosenie dalo:

  • možnosť nemať ruky vyťahané od dieťaťa ako primát (keďže náš Alex je šidlo hádam od prvých týždňov),
  • znova som mohla chodiť po kopcoch a ťažkom teréne nevhodnom pre kočík,
  • po okúpaní a daní do pyžamka sa bábo zakuklilo v šatke, keď bolo chladnejšie, nahodila som mikinu a večer čo večer som si vychutnávala vonku v prírode západ slnka  tlkotom srdca svojho dieťaťa blízko toho môjho,
  • slobodu v pohybe,
  • prvé týždne som sa mohla v pokoji najesť (hoci aj po stojačky),
  • nechalo mi voľné ruky, a tak stíham popri domácnosti aj pracovať. S malým naviazaným, už aj na chrbte, si v pohode dokážem upratať byt, či niečo rýchle uvariť,
  • úžasný vzťah s mojím synom, jeho lepšie spoznávanie,
  • nové kamarátky, ktoré rovnako podľahli šatkovaniu, 🙂
  • kondičku a denný prísun čerstvého vzduchu,
  • stihli sme minulé leto aj podvečerné grilovačky, lebo malý spal na mne,
  • a hlavne bábo, ktoré je spokojné, spí cez deň a potom aj v noci a nejaké veľké záchvaty plaču sme zažili max. 4krát, fakt si nerobím srandu.

Čo mi nosenie vzalo:

  • popôrodné kilá aj kilá navyše,
  • bolesť kĺba po pôrode,
  • ilúzie, že v kočíku bude nášmu krpcovi lepšie. 🙂

Toľko naša skúsenosť s nosením.  Za nás čisto pozitívna. Na druhej strane nemám absolútne nič proti kočíkom. Najnovšie Ali vydrží aj pár minút v „šporťáku“. Maminky, či už nosíte v šatke, nosiči, na rukách, či vozíte v kočíku, najdôležitejší je kontakt medzi vami a bábätkom, a to, aby ste obaja boli šťastní.

S láskou Gabi
Poď si so mnou „poklábosiť“ aj na Facebook. Teším sa na Teba:

FB button GABRIELA KADLEČÍKOVÁ

Gabriela Kadlečíková