Gabriela Kadlečíková

"Deti nás učia prapodstate bytia – bezpodmienečnej láske"

Tehotenstvo

…ale zbav nás všetkých matiek roka

matky roka GABRIELA KADLEČíKOVÁ

Zdroj: moje osobné fotky. Autorka foto: Michaela Mockovčiaková http://www.mimifotovideo.sk/

V súčasnosti máme k dispozícii toľko informácií, až naše mozgy zleniveli a len pasívne prijímajú to, čo sa na ne chrlí. Obávam sa však, že pre mnohých sa stal internet veľmi zlým pánom. Ľudia jednoducho prestali selektovať a mať vlastný názor. Preberajú názory, zdieľajú, lajkujú, sharujú, úplne bez rozmyslu, čítajú jednu vetu a z nej utvárajú mienku.

Keď som otehotnela, najviac som si to všimla práve na téme materstva. Moja skepsa na príkladoch:

  • Keď sa TO prevalilo, začali sa otázky typu: „Ty si tehotná? A kedy to bude? A to AŽ? To máš dlhú cestu pred sebou, len si dávaj pozor, len sa opatruj, len sa šetri, len nerob toto, len nerob hento…“ Zaujímavé, ako všetci pohotovo vedeli, čo mám a nemám robiť, len som sa usmiala a žila si ďalej svoj normálny život.
  • Jedla som to, čo mi chutí, ale neprejedala sa. „…prečo to nedoješ, malý bude hladný, prečo ho trápiš.“ Kto stále živí tú myšlienku napchávať sa za dvoch?
  • Denne som si dopriala 30 min. prechádzky. Bola mierna zima. To ste mali vidieť tie pohľady. „Preboha, ty chodíš po vonku? Prechladneš!“ Zamknite ma doma, kŕmte ma do roztrhnutia a vypustite až v 38 tt., lebo ja, matka kacírka, sa vyberám počasiu primerane oblečená na pár minút na vzduch a ešte popritom normálne kráčam.
  • Mojou dennou súčasťou bol aj pilates pre tehotné, odkonzultovaný s lekárkou. Nič náročné, ale krásne sa vám posilnia svaly, niečo pre seba a aj budúci pôrod urobíte. Keď to zrátam s prechádzkou, tak som hodinu a pol denne trávila aktívne. „No hanba ti, ešte na začiatku si ležala v nemocnici a teraz toto! Ukameňovať.“
  • A o masážach ste už počuli?„Ty ideš na masáž? Si sa zbláznila, spôsobíš si potrat, vyvoláš predčasný pôrod, rozprúdiš zlú energiu v tele…“ Samozrejme, masáže v sede či v ľahu na boku, nasmerované na krčnú chrbticu či iné časti tela, než kríže a bruško, nijako neubližujú, aspoň tak mi to potvrdil môj lekár.
  • Cca dva mesiace pred pôrodom sa prvopočiatočné AŽ zmenilo na UŽ. „Jeeej, Ty kedy rodíš? To už? Veď si ani až tak nepribrala. A ešte chodíš do práce?“ Nie, ráno ma manžel zamyká doma a ja tichučko čakám na termín pôrodu.
  • Poznáte tie poznámky o tvare bruška, stave vašej pleti a pod. – to bude asi dievča, to bude asi chlapec… Zdravím doktora MUDr. Martina Krča, vďaka ktorému sme už od 13 tt vedeli, že čakáme chlapca.  Ale na princeznú ma to nepremenilo. Pleť porovnateľná s pubertou, kilečká navyše aj mimo bruška.
  • A tehotenské problémy Ja som si povedala, že radšej pôjdem k lekárovi stokrát zbytočne, ako raz neskoro. Nebudem sa spoliehať na to, že Anička na Modrousovi mala ten istý problém a nič to nebolo.
  • Téma lieky. „Niee, to si nedávaj.“ OK, jasné, v tehotenstve je väčšina liekov tabu, ale ak mi môj lekár sám napíše doplnky, ako napr. horčík alebo lieky na posilnenie stien ciev, tak asi nepôjdem písať do fóra, či mi to ubližuje. Mám pochybnosti, pýtam sa lekára.
  • Budúce mamičky priam dychtivo preberajú všetko možné, od toho koľko čoho zjesť, čo nepiť, čím sa otrávia, čím zahubia svoj plod, ako mu dostanú do tela viac živín, čím ho budú prikrmovať, aké potraviny mu budú kde kupovať, čím mu budú zadoček natierať, čím prať… Ich peňaženky a manželia plačú, keď „vysolia“ tú hroznú sumu za niečo, čo možno ani nikdy nepoužijú. Odporúčam čas, ktorý denne venujete čítaniu zaručených rád, spraviť zo seba matky kacírky a ísť si prevetrať hlavu, okysličiť mozog, rozhýbať nohy, pokrúžiť bokmi (nie to bábätko ozaj pri tomto pohybe z vášho lona nevypadne).
  • Bonus na záver: „Nevešaj, preboha, tú bielizeň, malé sa obesí na pupočnej šnúre“.

Maminy, ktorým ešte zostalo troška kritického myslenia, vzbúrte sa, zatvorte tie notebooky, bežte von. Namiesto počúvanie rád od tety z tretieho kolena zájdite na psychofyzickú prípravu na pôrod a pýtajte sa erudovaných. Tešte sa z rastúceho bruška a neľakajte sa každého pichnutia, ale zároveň nepodceňujte to, keď sa s vami niečo deje. Namiesto hľadania príkrmov zájdite na stretnutie s laktačnou poradkyňou, a učte sa, čo môžete spraviť, aby ste bez problémov dojčili. Ak máte lekára, s ktorým nie ste spokojná, hľadajte nového, na Modrousovi vás naozaj nevyšetria (zatiaľ).

Aby ste si však nemysleli, zďaleka nie som ani ja dokonalá. Aj ja som sa vždy strachovala, či je všetko ako má byť. To ja som vyžierala tú nezdravú presladenú nutelu po lyžičkách aj dve hodiny po polnoci. Nebola som ani nonstop pozitívne naladená a občas riadne lenivá a na cvičenie som sa vykašlala. Vždy som si vravela, základ je byť v pohode. Sama so sebou, s tým darom a zázrakom, čo vo vás rastie. S pokorou a úctou vnímať to, čo vám bolo dopriate. Neznamená to však zavrieť sa doma, ležať a jesť dvojité porcie. Znamená to, žiť plnohodnotne.

S láskou Gabi

Poď si so mnou „poklábosiť“ aj na Facebook. Teším sa na Teba:

FB button GABRIELA KADLEČÍKOVÁ

Comments are Closed

Theme by Anders Norén

Gabriela Kadlečíková