Gabriela Kadlečíková

"Deti nás učia prapodstate bytia – bezpodmienečnej láske"

Kontaktné rodičovstvo, Mamy sebe

V jednoduchosti je krása alebo maximálne výsledky s minimálnym úsilím

pokoj – gabrielakadlecikova.sk

Žijeme šialeným tempom. Dni za dňami letia, ani nevieme ako ubehne rok. Toto šialené tempo sme vniesli aj do nášho vnútra. Stačí sa pozrieť na náš dych. Uvedomili ste si niekedy, ako dýchate?

 

Stále hovoríme, ako sa snažíme urobiť maximum, aby sme si užili krásne a plnohodnotné chvíle. Ale náš dych samotný nám to ani zďaleka neumožňuje. Dýchame plytko, rýchlo, povrchne, naše vnútro sa zrýchlilo so svetom okolo, ani sa nečudujem, že čoraz viac zomierame mladí. Pokiaľ nespomalíme náš dych, nikdy si prítomnú chvíľu nevychutnáme.

 

V tomto tempe žijeme naše životy s deťmi. Ak nechodia na štyri krúžky, zdá sa nám, že čas nevyužívajú zmysluplne. Ak nemajú x variantov oblečenia, zdá sa nám, že by chodili nudne oblečené. Ak v ich izbe nehrá a nebliká niekoľko desiatok hračiek, myslíme si, že nerozvíjame ich zmysly. Ak im nechystáme denne niekoľkokrát plnohodne zdravé jedlá , myslíme si, že ohrozujeme ich zdravie. Ak máme, nedajboh, voľný víkend, bojíme sa, že sa budú nudiť. A dalo by sa pokračovať.

Pritom je to také jednoduché. Zminimalizujme, čo môžeme. Svet bude o toľko jednoduchší, prítomnosť o krok bližšie.

 

Hračky

Novorodenec nepotrebuje žiadne hračky, ani kolotoče nad postieľkou s baldachýnom. Stačí mu, ak budú uspokojené jeho základné potreby, medzi ktoré patrí aj potreba byť často v neustálom kontakte s mamou. Na to mne pomohlo nosenie a spoločné spanie (tiež sme mali doma prichystanú parádnu postieľku s baldachýnom, ujala sa ako odkladacia polica pri posteli). Batoľatá najviac vo vývine podporíte, ak im ponúknete hračky z prírodných materiálov. Svet vnímajú najmä cez hmat a postupne si cezeň rozvíjajú ďalšie zmysly. Nejaké blikajúce a vreštiace hračky sú úplnou zbytočnosťou (ale budiš, vlastnili sme ich tiež niekoľko :)) Deti si potrebujú rozvíjať fantáziu. Čím viac hračiek ich obklopuje, tým viac v nich zabíjame schopnosť hrať sa spontánne s jednou. Mám pocit, že to v nich len posilňuje nepokoj. Detské izby sú neraz zdrojom stovák hračiek. Odkladáme, schovávame. Ideálne je ich ani nehromadiť. (Ale vysvetlite to občas blízkym, však?) Môžem povedať, že náš Alex sa v pohode dokáže vyhrať s jednou palicou vonku, z ktorej má raz krovinorez, následne meč a skončí ako kosačka.

 

Oblečenie

 

Vyššie napísané sa týka aj oblečenia. Neraz sa stáva, že deti nechú to a ono, že chcú hentaké a také… Prípadne sami nevedia, čo chcú. Veď kto by si vedel vybrať z takého množstva. Stáva sa, že skrine aj nám dospelým praskajú vo švíkoch, a na seba nie je čo dať. Paradox. Naozaj sa oplatí vytriediť pár kúskov z každého druhu. Zjednoduší sa tak obliekanie aj sa menej zahltí mozog pri výbere. Vyskúšajte to, u seba aj detí, stojí to za to.

 

Aktivity

Mám pocit, že spoločnosť je postavená na tom, že tie deti, čo nechodia na krúžky od minimálne roka, akoby mali byť zaostalé. Už tie najmenšie deti majú angličtiny, montessori dielne, plávanie, tancovanie, atď. Priznávam, na to, aby si mama udržala akú takú socializáciu, som za nejakú aktivitu. Sama som chodila na baby salsu s deťmi v šatkách a bolo to parádne. Ale mať 5 dní v týždni doobeda aj poobede stále niečo, rýchlo variť, upratať, hnať dieťa, aby sme stihli tam a onam, prepáčte, to je už na mňa priveľa. Kde je čas na nejakú spontánnosť, kde je čas na kreativitu, fantáziu… Nehovoriac o tom, že keď začnú mamy chodiť do práce a deti do škôlky, či školy, stanú sa taxikárkami, lebo veď deti treba zaviezť tam a onam. V jednej múdrej knihe som čítala, že počuť deti vravieť z času na čas “nudím sa”, je len super. Nuda je totiž priestor, kedy môžu deti buď oddychovať, ako ich telá a mozgy potrebujú alebo ich nuda prijme k nejakej kreatívnej činnosti. Jasné, budete namietať, že nuda mnohých priviedla aj na zlé chodníčky. Súhlasím. Ale nie je nuda, ako nuda. 



Jedlo

V detstve sme roky mali tie isté raňajky, niekoľko jedál, čo sa obmieňali každý týždeň a mäsovú strava v nedeľu (jasné, že sme mali mäso aj v týždni, len tá nedeľná bola taká slávnostnejšia).  Netvrdím, že dbať na zdravú stravu je hlúposť, práve naopak, snažím sa sama zmeniť pohľad na stravu a už od prvých príkrmov malému dať to najlepšie, čo nám táto planéta ponúka. Ale stáť za hrncami imrvere každý deň sa mi teda ozaj nechce. Ani vyhodiť celý rodičák za všetky bio pokrmy, ktorých názvy neraz ani neviem, čo znamenajú. Aj tak mám pocit, čím viac toho dieťaťu ponúknete, tým viac na to kašle a vyberá si… Bodaj by nie, ja na all inclusive tiež ochutnávam z každého. Preto si myslím, že tá príroda to dobre s tým dojčením vymyslela a do pol roka si plne vystačíme s ním a prvé dva roky, ak dojčíte, stačí dávať ostatné veci len ochutnávať. Jasné, že aj náš má raňajky, obed, večeru atď, ale sú dni, kedy z nich zje minimálne a netrápim sa, lebo viem, že sa dosýti mliekom. A teda dosycuje sa dobre. :D. V zápale zdravého životného štýlu občas zabúdame na zdravý rozum, aspoň tak sa mi to zdá. Chystáme, zdobíme, pečieme, varíme a neraz len dojedáme, či vyhadzujeme. Mne sa osvedčilo, nechceš, nejedz, ono, keď príde hlad, zje sa, to čo je. A zas úprimne, občas ani ten chlieb s medom nie je na pranier.

 

A dalo by sa pokračovať ďalej, ja sa však vrátim k tomu, čo som písala na začiatku. K nášmu dychu. Občas nie je zlé sa zastaviť a zhlboka sa nadýchnuť a vydýchnuť. Zopakovať to niekoľkokrát. Nielenže sa naše telo okamžite zregeneruje, ale dokážeme sa aj zastaviť a pozorovať chvíľu tie naše deti. Zistíme, že najlepšia hračka je odlomená vetvička zo stroma, že najobľúbenejšie tričko je to stokrát oblečené, že rituály a rytmus v našej rodine len umocňujú pokoj a že vlastne to tu a teraz je pri tom našom nádychu a výdychu. Tak teda nádych, výdych a buďte sami sebou, buďte so svojimi deťmi a robte to, čo vás baví a jedzte s mierou to, čo vám chutí.

 

S láskou Gabi

Comments are Closed

Theme by Anders Norén

Gabriela Kadlečíková