Gabriela Kadlečíková

"Deti nás učia prapodstate bytia – bezpodmienečnej láske"

Dojčenie, Kontaktné rodičovstvo, Nosenie, Tehotenstvo

Štyri veci, ktoré som v materstve prehodnotila

Štyri veci, ktoré som v materstve prehodnotila GABRIELA KADLEČÍKOVÁ

Poznáte to, pokým sa nestaneme matkami, tak si všetko ohľadom starostlivosti o deti môžeme len predstavovať. Vravíme si, veď čo, dieťa aj tak najskôr trištvrte dňa prespí, to si stihneme nechty nalakovať aj pospiatky a kávička niekde na terase s kamoškou je istá. Ktorá z vás to tak má, ticho závidím, naše začiatky rozhodne vyzerali „trošku“ inak. 🙂

Dĺžka spánku

Ak som pred narodením Alexandra spala menej ako osem hodín, nestačilo mi to a do postele som mohla ísť so sliepkami. Ak sa do toho pridalo aj nejaké to vínkovanie a pod., bola som mimo pol dňa. Alexko bol poklad, on spal celé noci, občas si „cecol“ mliečko a spal ďalej. Avšak v čase, kedy ho trápil tichý reflux, nevládala som pri tých jeho mrveniach, stonaniach a pretáčaniach sa spať ja. Neraz som len hľadela do stropu, s tisíc otázkami, čo budeme robiť… Paradoxom bolo, že keď spal dobre, nemohla som samou radosťou spať ja. Cez deň si oddýchnuť nehrozilo. Ak som chcela, aby spal cez deň, musela som ho nosiť v šatke a po vonku. Bol to začarovaný kruh s mojimi kruhmi pod očami. 🙂 Ale zase, na druhej strane, ma to postupne vytrénovalo a stačilo mi na fungovanie aj štyri hodiny spánku. Poznám mamy, v mojich očiach hrdinky, ktorým stačí aj hodina. Postupne sa to zlepšilo, ale môj princ Cecoň občas prececá aj polku noci, ale, našťastie, viem spať a dojčiť zároveň, čiže vstávame spokojní obaja. Vlastne všetci traja, manžel netuší, kedy sa malý dojčí.

Ponímanie času

Raz ubehne hodina ako voda, napr. keď ráno vstávame a potrebujeme sa do hodiny vychystať niekam. Poviem si, veď 60 minút. No, občas som rada, že sa včas „zdekujeme“ z postele, naraňajkujeme, oblečieme atď. A inokedy, keď má malého muž či dedo, stíham za 60 minút x vecí. Občas si vravím, čím to je, že sa z nás stávajú superženy, čo stihnúť vyprať, vyvesiť bielizeň, navariť, upratať kuchyňu, vydrhnúť kúpeľňu, vyluxovať, umyť zeme aj kávu vypiť. O tom, ako sa z materstva nezblázniť som písala v staršom blogu. 🙂

Neporiadok poriadkom

Presne si pamätám, keď sme boli ešte bezdetní a po detskej návšteve som pol hodiny leštila nás sklený stôl v obývačke. No, máte ma vidieť dnes, ako ho leštím. 🙂 Respektíve áno. Malý ho leští, najskôr handrou a potom lesk testuje zvýrazniť rúčkami. Dá sa na to hnevať? Nedá. Snáď nebudem po ňom prácu opravovať. Akoby ste sa cítili vy?
Celkovo využívam také tie „ukrývacie“ rýchlomanévry, ak má prísť návšteva (špajza, umývačka, vstavaná skriňa, sem tam sa niečo skryje aj do práčky :DDDD) a je raz dva upratané. Nové tmavé poličky sme namontovali tak vysoko, aby som na nich nevidela prach. :)A čo oko nevidí ,… veď to poznáte.

Šatníko-botníko-kabelkovník…

…sa veľmi zúžil. Legíny majú odrazu x variantov využitia. Natiahnutie siloniek má za následok, že malý mi siaha na nohu a hovorí teta. :)Noha sa mi akosi zväčšila, tie lodičky na 7 cm opätku už asi ani neobujem, najradšej behám bosá. No a kabelky, chúdence. Ležia na dnes vstavanej skrine, jednu vyvetrám tak raz do týždňa, inak špičkovo funguje batoh.

A ktoré priority vo vašom živote sa zmenili s príchodom potomka? Keď je najhoršie, vravím si oné známe „bodrel v byte, šťastné díte.“ Naopak, opäť si uvedomujem, ako šumí rieka. Aké je to úžasné, keď na jar zakvitnú kvety a prebudia sa včely. Ďakujem, syn môj, že ma učíš žiť v prítomnosti a nevšednej všednosti. Lebo to znamená žiť naplno.

S láskou Gabi

Leave a Reply

Theme by Anders Norén

Gabriela Kadlečíková