Gabriela Kadlečíková

"Deti nás učia prapodstate bytia – bezpodmienečnej láske"

Dojčenie, Kontaktné rodičovstvo, Nosenie

Spi dieťatko spiže

detsky spanok GABRIELA KADLECIKOVA

Autor fotografie Nataly K. Photography. Súkromná fotka autorky článku

O detskom spánku by sa dali písať romány na pokračovanie. A nielen o detskom. Naše prvé spoločné mesiace s malým neboli na spanie jednoduché, tak sa chcem s vami podeliť o to, čo nám pomohlo.

Prijať neznamená rezignovať

Už sa budem asi x-týkrát opakovať, ale mnohé, premnohé vo vašom vzťahu s deťmi vyrieši len prijatie danej situácie. Ukončenie protitlaku. Zmierenie sa a upokojenie v sebe. Náš Alexander mal prvé mesiace tichý reflux. Podpísalo sa to, najmä, na jeho denných spánkoch. A na jeho mame. 🙂

Niekedy je ťažké spracovať v sebe to, že vaša predstava je na míle vzdialená od reality. Doteraz ste vnímali okolo seba mamičky s „odparkovanými“ kočíkmi na terasách kaviarní, príp. počúvali o tom, čo všetko robia, keď ich deti spia. Presne takto to vyzeralo prvé dva týždne aj u nás. Mohla som počas jeho spaní začať hádam aj maľovať (keby som ten talent podedila, všakže?:) ). Ale prišiel zlom a Aliho spanie sa zmenilo na horor, teda horor pre mňa. To, že chcel spať len v šatke, to problém nebol. Ja som ho chcela nosiť. Horšie bolo, že ho počas spania začalo niečo mátožiť. Najskôr po hodine spania, potom aj po polhodine a časom aj častejšie. Začal sa akoby nadrapovať, červený v tvári a nie že by plakal, skôr stonal.

Riešenia boli dve. Buď ho mať celé spanie pri sebe a na prse alebo ho nosiť. Prvé riešenie nám spočiatku nešlo realizovať tak, akoby som chcela, dostala som kandidu a vytvorili sa mi na prsiach otvorené rany, potrebovali sa aj liečiť, čiže nonstop prisatie nehrozilo. Nosenie bolo fajn, len teda museli sme byť vonku a v pohybe, mimo civilizácie, aby ho v ľahkých fázach nič neprebralo.

Poviete si, v poriadku, veď on možno nepotreboval toľko spať. Ale potreboval. Našťastie som s mojím malým skvele prepojená a cítila som, že ten spánok potrebuje. Ak sme skúsili nechať ho hore, bolo to peklo. Viac si o tomto prečítajte v mojom staršom blogu o zlodejoch detského spánku na mojej webovej stránke.

Deti často potrebujú s uspávaním pomôcť

A popri týchto našich spánkových spoznávaniach a rečiach typu: „Len si ho naučte spať len v šatke, až narastie, odídu vám kríže. Vychovávate si tyrana. Nikdy nebude vedieť spať sám. Čo ho nenecháš trochu sa s tým potrápiť samého atď.”,  som, našťastie, natrafila na skvelých ľudí, čo veci vnímajú ako my a na projekt Prosím spinkej. Je to český projekt, ktorý však zastrešuje šikovná Slovenka Lenka. Po prečítaní viacerých blogov a vypočutí ich audio prednášky som si len potvrdila mnoho vecí a mnoho som sa aj naučila. Napr. to, že sa deti budia v určitých fázach je ich prirodzená, vrodená schopnosť ochrániť ich život, že dokonca aj my dospelí sme pôvodne takto naprogramovaní. Prechádzať často do plytkých fáz spánku. Len sa to vývojom civilizácie a mnohých výdobytkov a pod. zmenilo. Aj to, že je úplne prirodzené, že deti sa potrebujú uspať dojčením, nosením, kolísaním, spaním pri vás a pod.

Len málokto spí ako zarezaný

Aj teraz neraz čítam mnohé príspevky zúfalých maminiek, ktoré píšu, ako sa spanie ich detí po šiestich mesiacoch zhoršilo v noci, príp. ako sú cca 18-mesačne deti v noci aj dve hodiny hore a ako deti okolo dvoch rokov odmietajú denné spánky. Mamy sú často zúfalé a hľadajú chybu v sebe, snažia sa skúsiť všetko možné aj nemožné, čo im iní radia, sú tak zúfalé, že sú ochotné nechať svoje deti vyplakať za zatvorenými dvermi s pocitom, že to jedni aj druhí pretrpia a ich deti sa naučia samé spať.

Deti sa spať samé učiť nemusia

Ono to raz príde. Bábätká potrebujú kontakt, potrebujú neraz pomoc s uspávaním, niektoré menej, iné viac. Niektoré prvé mesiace, niektoré prvé roky. Každý sme osobnosť, neexistuje univerzálny návod na človeka. Jedno však viem isto, až dosiahnu tento bod, radi nám to predvedú. Koniec koncov vidím to na deťoch okolo. Alexko kedysi zaspal len v šatke pri nosení, neexistovalo len ležať, príp. ak tak zaspal, pri prvom náznaku precitnutia ho to, že ležíme prebralo naplno a bolo dospané. Teraz to tak nie je. Môžem si konečne vychutnávať poobednú siestu spolu s ním a viem, že príde aj čas, kedy sa uloží sám, bez mojej pomoci.

Vyplakávacie metódy

Po internete a časopisoch koluje množstvo rád, dokonca aj istá vyplakávacia metóda. Ďakujem, neprosím. Plačom dieťatko komunikuje, prvé mesiace ani inak nemá veľmi ako. Ignorovať jeho plač znamená ignorovať jeho potreby. To, že sa vyplače a zaspí samo, ok, ale čo to zanechá na jeho duši, čo to zanechá v ňom do budúcna? „Načo sa budem snažiť niečo povedať, aj tak ma nik nepočúva.” Ja som zásadne proti týmto metódam a ukážte mi mamu, ktorej pri plači maličkého bábätka netrhá srdce?!

Nepotrebujem spať, mami

Deti prechádzajú rôznymi vývinovými fázami, počas ktorých majú v sebe veľkú túžbu spoznávať. Tá túžba je neraz silnejšia ako ich potreba spania, resp. uvedomenia si, že treba spať. Alexko to tiež sem tak máva, ale mám ho prečítaného dokonale, presne viem, kedy už sa blíži hranica a treba ho uspať. V týchto fázach nám zaručenie funguje nosenie a dojčenie. Ani samotné dojčenie ho v takýchto prípadoch neuspí tak spoľahlivo, ako pri dvojboji so šatkou. 🙂  Alex je presne ten prípad, na ktorom potrebu spania nezaiteresovaní nevidia. Ale ja ju vidím a včas mu s uspávaním rada pomôžem. Nevravím, že nejestvujú aj praví nespavci, poznám aj takých, čo naozaj už okolo dvoch rokov, niektorí aj skôr, denné spanie vypúšťajú. Jednoducho, počúvajme naše deti.

Spánkové rituály

Nám, práve vďaka projektu Prosím spinkej, pomohlo využívanie spánkových rituálov a ich prispôsobovanie sa danému veku, príp. ročnému obdobiu a podobne. Nenájdete u nás večer pustený televízor, snažím sa postupne tlmiť svetlá v celom byte, skladať si niečo, farbiť, príp. ak je nálada prezerať si a čítať knihy alebo len tak byť spolu celá rodina a vravieť si o našom dni alebo sa len tak smiať. Jednak to pomáha mne aj manželovi zastaviť sa v tomto extra rýchlom svete a som si istá, že tým vštepujeme do synovho života základy pre čas strávený mimo TV, mobilov, kriku a hluku, čas na stíšenie. Ďakujem, za to, že nás tomuto naučili naši rodičia a podvedome sme sa k tomu pri malom len vrátili.

Rozprávky

Rozprávky sú skvelý prostriedok, ako uvoľniť uzdu fantázii, ako sa zorientovať v sebe a ako si vyliečiť mnohé boliestky. Kniha Rozprávkovanie pre spokojné spinkanie  je úžasným prostriedkom pre pokojný spánok. Nielen vašich detí, to vám garantujem. 🙂

 

Nerobme si zo spánku strašiaka, vieme sami dobre, ako to je. Občas je také ťažké zaspať, inokedy zase vstať. Občas sa sami v noci zobudíme s nepríjemným pocitom a sme tak radi, keď sa je ku komu pritúliť. Pre mňa spoločné spanie znamená slobodu a možnosť sa aj s princom Cecoňom dosýta vyspať. Zažili sme naozaj len pár nocí, čo sme nespali dobre. A to, keď nám vrcholil tichý reflux a mňa budilo to, ako sa malý zo sna neustále zmieta a stonie a potom pár nocí okolo 18 mesiaca, kedy bol malý aj dve hodiny v noci sem tam hore. Mne osobne pomohlo prijať to, čo je. Upokojiť sa, neriešiť, že iné deti spia v kočíku na terase, že druhé sa dojčia menej, príp. si nepýtajú mliečko vôbec. Prijať to, čo je a tešiť sa z toho. To je jediná moja rada pre vás, všetko ostatné si musíte vyriešiť v sebe a s vašimi ratolesťami. Krásne spoločné spinkanie želám.

S láskou Gabi

Poď si so mnou „poklábosiť“ aj na Facebook. Teším sa na Teba:

Pozvánka FB Gabriela Kadlečíková

 

Comments are Closed

Theme by Anders Norén

Gabriela Kadlečíková