Gabriela Kadlečíková

"Deti nás učia prapodstate bytia – bezpodmienečnej láske"

Kontaktné rodičovstvo

Materská do-volenka

Materska dovolenka Gabriela Kadlecikova

Už ste určite počuli x vtipov o tom, že ten, čo dal času strávenému s „pidi“ deťmi doma, názov dovolenka, asi v živote žiadnu nezažil.

Už som počula aj také názory, že dovolenka je od slova dovoliť, čiže dovoliť si niečo iné, ako štandardne. Vo mne rezonuje aj slovo volenka, ale bez možnosti voľby…

Väzeň v sebe

V každom prípade, mávam dni, kedy si pripadám ako väzeň (sám v sebe). Na matku milujúcu svoje dieťa, presadzujúcu kontaktnú výchovu, možno trošku neštandardné, ale áno, občas si tak pripadám.

Keď som mala pod palcom veľké projekty, mám pocit, že som ich dokázala “zmanažovať” oveľa jednoduchšie, ako aktuálne svoj čas na kávu s kamoškou.

A tak mi napadá, koľké z nás sa občas takto cítime? Kde to v nás pramení. Niekedy schválne zruším vlastné plány, len aby som sa nemusela pozerať na tie tváre s výrazom “Kam zase ideš.

Pritom, aby som vás vyviedla z omylu, môj manžel aj dedo sú maximálne ústretoví, nápomocní a naozaj sa snažia mi pomáhať, ale to viete, občas to “Kam zase ideš” z ich tvárí čítam (alebo si domýšľam?)

Príliš málo či príliš veľa?

Už veľakrát som za posledné obdobie vyslovila vetu, že do troch rokov dieťaťa sme divné, ak sa venujeme svojim záujmom a deti sú občas s niekým iným a od troch rokov sme zase divné, prečo nie sme naplno v práci a dieťa v škôlke. Akoby tie tretie narodeniny urobili maximálny sek a hotovo… Ale to je na inú tému.

Ide mi o to, že my mamy, si na tej dovolenke, často pýtame dovolenie. A možno ani tak nie od okolia, ako samé v sebe bojujeme a v hlave nám hučí, ako ozvena: Môžem si  teraz dovoliť:

  • ísť ku kaderníčke, na kozmetiku, nechty…..(dosaďte si inú, bohapustú, ženskú radosť),
  • ísť si zamakať na svojom tele do posilky,
  • opustiť štyri steny domu na viac ako dve hodiny vkuse,
  • venovať hodinu denne tomu, čo ma skutočne baví a dobíja mi baterky,
  • pracovať aspoň pár hodín v týždni, ak mi to pomáha psychicky aj finančne,
  • byť občas rozmarná a kúpiť si tie „mega“ šaty (hoci na plese tak skoro črievice nezoderiem),
  • občas povedať: “Dajte mi všetci svätý pokoj, ja si idem čítať.”
  • zájsť na kávičku s najlepšou kamoškou a baviť sa o inom ako o počte prečúraných plienok?


Milé mamy, my nielenže si to smieme dovoliť, my si to musíme dovoliť. V rámci zachovania zdravého rozumu a pokoja v rodine, musíme. Inak vyhoríme ako fakle. Môžeme sa tváriť ako dokonalé matere a zdieľať stovky roztomilých fotiek, niekde vnútri nás drieme naše JA, a to nutne potrebuje vyvenčiť. Haló, ale nie na ihrisko s príveskom, ktorý sa po stýkrát pýta: “Prečo tá voda tečie…” S niekým úplne iným, možno aj len samé so sebou.

Niekto do nás zasial výčitky. Neviem, kto to bol, ale ten by si zaslúžil prežiť tú „dovolenku“ naplno. Aby pochopil, že mama musí byť aj žena. Že musí mať chvíle pre seba, pre svoje potreby, možno, pre niekoho, pre rozmarné chvíle.

Že sa musí stretnúť sama so sebou.

A to, ako to, milé mamy, urobíte, to je na vás, ale zahoďte výčitky.

Nepotrebujeme dovolenie

Nepotrebujeme dovolenie na to, aby sme žili plnohodnotný život. Aj otec je rodič. Aj starí rodičia majú plné srdcia a náruče lásky. A ja sa vždy riadim tým, čo som čítala ešte v tehotenstve, že je úplne iné, keď dieťa plače a keď dieťa plače v náručí toho, kto ho miluje a chápe. Zahoďme výčitky, ak pri lúčení padne pár sĺz, som si istá, že o chvíľku na líčkach uschú.

A hlavne, ženy, ten čas pre seba si organizujme. Nikto to neurobí za nás. Nikto totiž necíti za nás a nevidí nám do hláv. Normálne, s láskou oznámiť, že vtedy a vtedy nastáva výmena stráží a užiť si ten čas naplno. Verte, že toto sa blahodarne odrazí nielen na vašom vzťahu s deťmi, ale aj s manželom.

Tak stop dovoľovaniu si a s úsmevom za krajším dňom.

S láskou Gabi.

Poď si so mnou „poklábosiť“ aj na Facebook. Teším sa na Teba:

Pozvánka FB Gabriela Kadlečíková

Comments are Closed

Theme by Anders Norén

Gabriela Kadlečíková