Gabriela Kadlečíková

"Deti nás učia prapodstate bytia – bezpodmienečnej láske"

Dojčenie, Kontaktné rodičovstvo, Nosenie

Ľúbime sa, dojčíme sa (už dva roky)

lubime sa dojcime sa uz dva roky – Gabriela Kadlečíková

Niekto sa teraz možno chytá za hlavu, že čo?! Dva roky dojčí? Druhý si zase povie, čo je to dojčiť dva roky. Cítite to? Každý to máme inak. Preto som vyslovene alergická na oba typy reakcií.

Pre mňa je dojčenie vzťah. Ja a moje dieťa. Nie je to len mlieko. Strava. Je to láska, dôvera, neha. Hoci začiatky boli drsné a myslela som, že dojčenie pre mňa ani radosťou nebude, zmenilo sa to. O našich strastiach som písala v staršom článku.

Tí, čo ma poznajú, vedia, že nie som žiaden uzurpátor a netrvám na tom, že moje pocity sú všeobecne platné. Práve naopak, myslím si, že každá mama a dieťa to má nastavené inak, tak, aby boli šťastní obaja.

A preto mám kamarátky, ktoré nikdy nedojčili, ktoré dojčili krátko, ktoré dojčia dlhodobo (a nemyslím tým dva roky) a aj také, ktoré sa v tom trošku motajú. Lebo cítia jedno, ale tlak okolia ich núti robiť iné. A toto je ten problém. Tlak okolia. Reči typu „Asi máš slabé mlieko.“ Už mu daj Sunar. Netráp ho stále. Nie je normálne sa takto dlho dojčiť. Nie je normálne sa takto krátko dojčiť.“ Nie je hento a tamto. Všetci múdri. Jediné, čo vám pomôže je, zavrieť sa so svojím potomkom a precítiť to, ako to máte vy.

Dojčiť dlho nasilu, len preto, že sa to tak píše, tiež nie je riešenie. Ak sa mama cíti diskomfortne a priam jej to pije krv, asi to nebude OK. Ťažko tak bude spokojnou mamou, o ktorej píše český psychológ Herman (známy výrokom Zo spokojnej mamy čerpá celá rodina). Takisto nie je normálne, ak do vás okolie hustí, že dieťa zle spí, lebo je hladné, prípadne dobre spí, lebo len cucká… Dojčíte vy alebo vaše okolie?

Moja odpoveď je vždy jasná. Dojčím ja, nie vy. Ja večer nejdem do kina, lebo malý zaspáva na cicíku. A mne to nevadí. Ak to vadí okoliu, nedržím ich, nech si aj oni žijú svoje životy.

Takže ženy, dajte stop všetkým tlakom z okolia. Či už majú vaše deti Sunar a vy ste tak spokojné alebo máte princov Cecoňov (ako ja) a princezné Prsomile (Kura Harabura, prepožičala som si pomenovanie, ďakujem), ste spokojné? Je spokojné vaše dieťa? Vítate muža s úsmevom? Tak neriešte to, čo riešia iní, vždy je predsa ľahšie starať sa o život iných, ako o ten vlastný, však?

A keďže ide o blog odo mňa, zhrniem, prečo milujem dojčenie. Okrem toho, že sa krásne počúva to nádherné, originálne pomenovanie mliečka mojím synom Kunkumínko…,a že pred pár dňami mi na otázku, ako chutí mliečko povedal Mňam, mňam, dojčenie nám pomáha keď:

  • idú zuby a nervičky gradujú (na oboch stranách),
  • sa u nás usídlia teploty, sople, kašle… vtedy dojčenie čarovne ide aj cez upchatý nos, nielenže nasýti, ale aj upokojí,
  • odrazu niečo nejde podľa predstáv a dostaví sa nepokoj,
  • sa objaví nová modrina, či nebodaj iná boliestka,
  • keď sa u lekára treba nechať vyšetriť,
  • princa Cecoňa premôže únava, lepší lektvar neexistuje,
  • sa v noci objavia ťažké sny (s výnimkou pár nocí, ktoré spočítam na prstoch oboch rúk, spí náš Alexko celé noci, medzitým si cicia mliečko, ale neprebúdza sa),
  • v každej náročnej situácií, ktorú život prináša.

Pre mňa je nadovšetko, keď môj syn pije mliečko a pozerá na mňa tými veľkými očiskami, znenazdajky sa odpojí a povie: „Úbim Ta“. A milujem tie pomalé rána, kedy po prebudení aj pol hodinu strávime v posteli v objatí, on si pije mliečko a ja vdychujem vôňu jeho vláskov a hladím ho po tele.

Toto je pre mňa materský raj a poviem vám úprimne, že mi je jedno, čo si kto myslí o tom, že si pýta Kunkumínko niekedy aj niekoľkokrát za deň. Je to náš vzťah a želám každej z vás, aby ste si dokázali uchrániť to, čo vás robí šťastnou s vaším dieťatkom. A vôbec to nemusí byť len dojčenie. Majme odvahu byť samé sebou, spokojnosť našich detí a nás samotných za to stojí, ženy.

S láskou Gabi

Comments are Closed

Theme by Anders Norén

Gabriela Kadlečíková