Gabriela Kadlečíková

"Deti nás učia prapodstate bytia – bezpodmienečnej láske"

Kontaktné rodičovstvo

Kto nosí vianočné darčeky?

vianočny blog Gabriela Kadlecikova

Ešte keď bol Alexander v brušku, mali sme jasno. Nebudeme mu v ničom klamať. Ani v nepríjemných veciach, ani používať tie milosrdné klamstvá a rečičky typu, „neboj sa, pani doktorka sa len na teba pozrie”, a pritom dostane pekelne štipľavú injekciu.

Práve naopak. Sme presvedčení, že všetko sa dá povedať a nemusíme pri tom používať kadejaké ňuňuňuňu, ani byť ukričaní, stačí byť úplne normálni. Jednu dilemu však máme. Čo s Vianocami.

Čím viac sme sa o tom s manželom bavili, tým viac sme nevedeli. Chceme ho ukrátiť o to kúzlo Vianoc spojené s darčekmi? Chceme, aby sa čaro upriamovalo len na darčeky či na to, o čom tieto sviatky sú v kresťanskom ponímaní? To, že sme veriaci možno trošku to rozhodovanie uľahčilo. Premýšľali sme, kedy sme my sami prišli na to, ako to s tými darčekmi je. A priznali sme si, že sme z toho rozhodne žiadnu traumu nemali a Vianoce pre nás zostali čarovné aj naďalej.

 

Nechceme iným kradnúť ich Vianoce

Vydali sme sa cestou výchovy nevýchovou. Naše rozhodovania sú určite ovplyvnené aj jej princípmi a príbehmi iných. Jeden z nich som nedávno zdieľala na sociálnej sieti a dostali sa ku mne ohlasy, že fajn, ja poviem dieťaťu pravdu, ale dieťa to bude šíriť ďalej a čo rodičia detí, ktoré ich vedú k tomu, že darčeky nosí Ježiško? Ako k tomu prídu ich ratolesti, keď im to vytárajú deti nás nevýchovných? Čo vám poviem, dilema.

 

Čo všetko nám napadlo pri tejto téme:

  • Darčeky ako také

Čaro Vianoc len na základe darčekov sme si umelo vytvorili. Čaro Vianoc má spočívať v niečom úplne inom. Má byť o hodnotách, tradíciách, svornosti, láske, spomalení… Dosaďte si ďalej sami. OK, ale ako to zmeniť?

 

  • Hovoriť narovinu

Premýšľali sme aj nad tým, že veď pokým je takýto maličký, môžeme vravieť, že darčeky nosí Ježiško. Lenže ideme tým sami proti sebe, keďže mu „nekecáme” ani v iných smeroch. Snažíme sa eliminovať vety typu: „Televízor je teraz pokazený. Tá škatuľka je prázdna.” Keď je opak pravdou. Radšej narovinu vravíme, že by sme boli radi, keby televízor zostal vypnutý a hrali sme sa spolu sami aj bez neho, príp. že vieme, že ho obsah tej škatuľky zaujíma, ale ochutnávať soľ do umývačky riadu by nemuselo dopadnúť práve najlepšie. A buďme k sebe úprimní, myslíme si, že deti pod vplyvom reklám v televízii a rádiu, ktoré o darčekoch omieľajú už od októbra veria, že ich kupuje Ježiško?

 

  • Tak ale ako uchrániť čaro Vianoc?

A v čom vlastne spočíva to čaro spočíva? Mám pocit, že pre každého v inom. My sme veriaci, veríme tomu, že ten zázrak sa v Betleheme naozaj stal. V poriadku, možno nie celkom doslova tak, ako sa popisuje. Ale niečo sa stalo. Niečo zásadné. Niečo, čo nás malo prinútiť zamyslieť sa nad sebou samým, nad prístupom k ostatným. Toto je pre nás čaro Vianoc. Vstúpiť do seba, spomaliť, uvedomiť si hodnoty. Lásku, súdržnosť, odpúšťanie, hovorenie pravdy, pokora. Ale čo s tým?

 

  • Kto je ten Ježiško?

Deti nie sú hlúpe a možno im celkom nedáva zmysel, čo sa deje okolo Vianoc. Že sa Ježiško narodil a leží v jasliach, a že zároveň nosí po celom svete darčeky. A vlastne prečo ich nosí? Veď on sa narodil, jemu majú nosiť, nie? Okrem toho tu všetci dospelí pobiehajú v strese, lebo nemajú čas na nákupy, vrážajú do seba s nákupnými vozíkmi a s vražednými pohľadmi v preplnených nákupných centrách. Pred Štedrou večerou sa trikrát pochytia, lebo v jednej rodine sa jedla šošovica, v inej kapustnica a každý sa ide ubiť za svoju „pravdu”. A potom odrazu blik a čarovný Ježiško donáša darčeky. Dospelí na seba žmurkajú, niektorí znudene zívajú, iní sa cítia nedocenení tým, čo pod stromčekom našli… A jedia a pijú do popuku. V telke idú x-týkrát tie isté filmy a začne sa maratón návštev a len málo z nich je naozaj srdečných. Spoznali ste sa v tomto “čare”? Ak áno, tak si myslím, že deti vedia oveľa, oveľa viac. Vedia i to, čo sa dá čítať medzi týmito riadkami. Má vôbec zmysel sa na niečo pred nimi hrať?

 

  • Ako to bude s tými darčekmi?

Vážne chceme Alexandrovi vziať Vianoce? Nechceme. Chceme, aby dostal darčeky, aj aby sa na ne tešil. Ale aby ich vedel v budúcnosti aj sám rozdávať. Nemyslím tým len tie hmotné veci. Myslím darčeky v podobe času s rodinou, objatí, slov vďaky, lásky, ale aj pravdy a vyjadrenia vlastných pocitov. Chceme, aby mal čas vianočný na pozastavenie, na premýšľanie o tom, v čo a prečo verí, na čom mu záleží, čo sú jeho sny a kam smerujú jeho kroky. Chceme, aby vedel dávať, nielen brať.

 

Záver

Finálne nevieme, čo mu presne povieme, ale určite sa budeme snažiť smerovať ho práve na posolstvo Vianoc a možno mu povieme, že darčeky si ľudia kupujú navzájom preto, že chcú vyjadriť vďaku a zhmotniť slová lásky, ktoré si práve v adventnom čase ešte viac ako inokedy uvedomujú práve cez príbeh Ježiškovho života a že pri výbere im pomáha duch Vianoc. Že prekvapenia a zázraky sa dejú, stačí len v ne veriť a hľadať ich v každodenných maličkostiach. A možno mu povieme i to, že mnohé deti veria, že tie darčeky im pod stromček nosí Ježiško, príp. Santa Claus, a že im to, ani im rodičom netreba mať za zlé, a treba ich nechať žiť ich kúzlo Vianoc, nepresviedčať ich o svojej pravde, práve tak, ako oni nepresviedčajú nás.

 

Možno si poviete, že veci len zbytočne komplikujeme. A možno sa mnohí už teraz desíte, až raz začne náš Alex rozprávať a bude hlásať po svete, ako žiaden Ježiško nie je. Lenže my ho práve chceme viesť cestou, aby pochopil, že je. Akurát teda nenosí darčeky zabalené v krásnom papieri či taške. Týmito riadkami nikomu nevnucujem náš pohľad, ani neodsudzujem to, ako to máte vy so svojimi deťmi. Práve naopak. Je to o tom, mať sa s deťmi tak, aby nám bolo fajn.

S Ježiškom či bez neho, s darčekmi či bez nich, s vierou v čokoľvek vám želám krásne a pokojné vianočné sviatky.

S láskou Gabi

Poď si so mnou „poklábosiť“ aj na Facebook. Teším sa na Teba:

FB button GABRIELA KADLEČÍKOVÁ

 

Comments are Closed

Theme by Anders Norén

Gabriela Kadlečíková