Gabriela Kadlečíková

"Deti nás učia prapodstate bytia – bezpodmienečnej láske"

Dojčenie, Kontaktné rodičovstvo, Nosenie

Ako sa Alex v ôsmom mesiaci s cumlíkom rozlúčil

Odcumlikovanie GABRIELA KADLEČÍKOVÁ

Foto: súkromný archív autorky blogu

Alexkova  cesta životom sa začala bez cumľa. Preto, lebo som nemala pocit, že by môjmu dieťaťu cumlík mal niečo dať. To, že druhé maminky cumlíky dávajú mi je naozaj jedno a vôbec ich nesúdim ani neodsudzujem.
Najskôr, keď sme došli z pôrodnice sa každý čudoval:
A to on nemá cumlík? A prečo mu ho nedáš? Deti s cumlíkom sú také rozkošné. Ako im to pasuje, keď si tak dudkajú.” Sto čertov vždy do mňa vošlo.

V období, keď cumlík mal, reakcie okolia boli asi takéto: „A teda, Ty máš cumlík a nehanbíš sa? No, len si daj ten cumlík. Ale si dudkáš. Dokedy budeš  ťahať ten cumlík? Neboj sa, maminka Ti dá cumlík a všetko bude v poriadku.“

Teraz, keď ho už nemá: „A on už nemá cumlík? A prečo si mu ho vzala? Chudáčik, ako by si rád podudkal. A to ako bez cumlíka zvládate zuby?“

Sledujete tie reakcie? Okoliu nevyhoviete. Preto vám zas a znova môžem poradiť len jediné. Neorientujte sa na okolie, orientujte sa na to, čo chcete a cítite vy a vaše dieťa.

Nebudem tu písať dôvody, ako môže cumlík uškodiť, každá si ich  môžete vyhľadať a sama sa rozhodnúť, či dáte či nedáte.

 

Ako moje bezcumľové dieťa po cumeľ prišlo

Dôvod, prečo som cumeľ Alimu v 2,5 mesiaci dala bol ten, že mal tichý reflux  a neustále sa mi naň budil počas denného spania. Za normálnych okolností by som bez rozmýšľania dala prso a šli by sme ďalej. Ja som však mala silnú kandidózu a veľké rany na prsiach, ktoré mi nedovoľovali robiť to, čo by som inak robila. Nechala ho na prse “dudlovať”.  O našom refluxovom trápení si môžete prečítať v tomto blogu.

Cumlík spočiatku odmietal, postupne ho prijal. Dávali sme ho len a len na spanie, aj to zväčša len na spanie v šatke či nosiči, na noc nebolo treba, lebo som bola ja k dispozícii a bolo to v čase, kedy sa počas noci budil tak 2 – 3krát, čo bolo úplne v pohode znesiteľné aj pri boľavých prsiach. Prvý večer, čo som mu ho dala, som plakala pri pohľade na to, ako si spí a dudká ten kus umelej hmoty v puse. Možno vám to pripadá úplne scestné, no v tej chvíli som to tak cítila.

 

Avšak dni plynuli a Alex si na cumlík zvykal a zvykal. A popravde i ja. Neraz som mu ho posunula, aj keď bol hore a začal byť nervózny. Vravela som si: Veď mu to pomôže, tak nech si dudká.” Prsia boli dávno zahojené, ale Alex si radšej dudkal cumlík, ako prso. Naše denné dojčenie bolo o tom, že piť chcel len rýchlo po zobudení, inak odmietal a prijal radšej cumeľ. Začal plakať, keď sa napr. udrel, predtým vždy zabralo prso, odrazu cumlík. Začala som mať čoraz väčšie nervy na ten hnusný silikón, čo ma vytláčal z mojej roly matky. 🙂

 

Nepodceňujte to, čo cítite a čo si myslíte

No a ako viete, sila myšlienok je naozaj dosť veľká. Som si istá, že problémy som si privolala.

Alexovi narástli prvé dva zuby a a pri hre ma zo srandy pohrýzol do krvi do prsa. Vtedy som si povedala: A dosť! Určite za to môže cumeľ!” (Prisahám neviem, možno bol ten neborák umelý v tom celkom nevinne). Hneď na to som prvýkrát po dlhej dobe cez deň malého uspala v šatke aj bez cumľa. Ale keď sa mi začal budiť počas spania, moja neistota ma ešte ovládala a cumlík som mu dala. Mimo spanie som si cumlík aj ja úplne zakázala vyberať.

 

Náš odcumlíkovací denníček

Deň prvý

Prvá noc ma riadne prekvapila. Dovtedy zaspával na prse a cumlík si dával len pomimo to. Čiže striedal to: prso, cumeľ a vždy sa nakoniec uspal na prse, tak si vravím, bude pohoda. No máte čakať, museli sme to striedať. Počas noci sa dalo, to bol zvyknutý aj predtým bez cumľa, ale nadránom, kedy už častejšie precital a spánok nebol taký hlboký si dudkával cumlík. Keď som mu ho nedala a myslela si, že si bude dudkať prso, spustil rev. Nakoniec som mu ho dala.

Deň druhý

Druhý deň sme zvládli komplet všetky denné aktivity bez cumľa. Aj denné zaspávanie, ale počas prebúdzania počas denných spánkov som mu ho dala. Večer bol kritický, ani za svätého zaspať bez cumlíka. Nakoniec som to vymyslela tak, že som mu ho asi na minútu dala a potom vymenila za prso a spalo sa. Noc zlá, moj princ cecoň odmietal prso a po precitnutiach chcel výhradne cumlík, ale po dlhšom mojkaní a prehováraní sa dokázal uspať na prse. No s nadrannými mrnčaniami a revom sa zlomila aj moja vôľa a oči, čo by spali navigovali moju ruku a cumlík som mu dala.

Deň tretí

Tretí deň bol v pohode, dokonca sme zmákli aj uspávanie aj precitanie počas denných spánkov celkom bez cumlíka. Zato ten večer. Čistý boj, vypil obe prsia a ududlať sa ani za svet. Chcel cumlík. No tak čo, mamina, šup ho do nosiča a tam som mu ponúkala prso. Ale kde, rev, tak sa nakoniec upokojil mojkaním v nosiči, ale nezaspal, preložila som ho do postele a dala mu prso, čuduj sa svete, prisal sa a  zaspal. Tragédia noci nekončila. O pol hodku bol hore a chcel cumeľ. Ja neboráčka som mu ho  nakoniec asi na dve min. dala, a potom vymenila za prso a spali sme. Nadránom mal cumlík asi hodinku.

Od toho tretieho dňa boli dni úplne bez cumlíka úplne komplet vrátane denných spaní. Takže popíšem už čisto noci.

Deň štvrtý

Štvrtý večer vypil obe prsia a odmietal dudkať, ale nakoniec zaspal pritúlený ku mne. Bola to aj prvá noc čisto bez cumľa, zato ranný budíček už o 5,45 (štandard je u nás 7.00). Pomooc.

Deň piaty

Piaty deň bol víkend, a to počas dňa nosil a uspával aj tatinko. Pri tom ešte si cumlík vypýtal, nevedel sa uložiť, veľmi plakal, tak tatino povolil a dal mu ho. Večer bolo ťažké uspávanie, musela som ho aj pomojkať v pozícii akoby v nosiči či šatke, potom znova dať prsia a potom zaspal. V noci sa v pohode už ududal na prse, ale od cca 5.30 ráno sa to nedalo vydržať, ako mrnčal aj po tom, čo mal prso, dala som mu cumlik.

Deň šiesty

Šiesty deň aj u tatina cez deň zaspal a spal bez cumla, zobudil sa ale skôr, ako u neho býva u tatina zvykom. Na ďalší spánok zas zaspal, ale zobudil sa s plačom, tak mu cumlík dal. Večer pomohlo zase mojkanie v polohe v nosiči a ududkanie na prsiach. Noc OK, do cca 4 hod. rannej, potom zase, prso, plakal zo sna… Nič nepomáhalo, o pol 6 som to vzdala a dala mu cumeľ, pospali sme s krátkymi prestávkami na dojčenie do 7.00.

Deň siedmy

Siedmy deň večer sa po mojkaní  ududlal, no v  noci bol skoro každú hodinu na prse. Od 5.30 to bol plač skoro každých 10 min., odmietanie prsa, kakať nechcel ani cikať. Dala som cumeľ a pospali sme s prestávkami do 7.00.

Deň ôsmy

Osmy deň cumlík zase dostal až nad ránom, lebo zo sna veľmi plačkal a nič nepomáhalo a pospal až do 7.30 hod. Cumlík mal asi hodinku.

Deň deviaty

Deviaty deň sme cumlík dali nadránom asi len na pol hodku, kedy už bolo  mrnčanie a hádzanie neznesiteľné.

Deň desiaty

Desiaty deň bol zlomový. Nadránom keď moc mrnčal a dala som mu cumlík, sám ho vytiahol a zahodil. Ale po vypití prsa mrnčal ďalej, tak som za čas skúsila dať mu ho zas. Podudkal si ho asi 10 min. a vypľul.

Jedenásty deň

Jedenásty deň po raňajšom mrnčaní cumlík úplne odmietol, vytiahol, odhodil a prijal prso. Odvtedy to ide aj nadránom bez cumľa.

Strach nie je dobrý radca

Keď som sa k tomuto kroku odhodlala, mala som vnútorný strach: Ako zvládnem tie napäté situácie? Napr. budem niekde v obchode, Ali začne mrnčať, automaticky som mu dala cumeľ, nie? Príde návšteva, Ali bude nervný, dávala som mu cumeľ. Mám nervy, on má nervy, začne sa jedovať, dostával cumeľ. Ako to zmákneme bez cumľa?” A potom si vravím: Dievča zlaté a čo si tak málo veríš? Veď ste prvé, skoro tri, mesiace fungovali bez cumľa a šlo to hravo. A to si svoje dieťa len spoznávala”.

Veru, v tom čase sme aj viac chodili po lekároch a vôbec som nemala obavy, ako ho upokojím, veď keď by bolo zle, mám so sebou prso. Tak som sa aj ja vnútorne musela naladiť na to, že to zvládnem hlavne ja a a on s mojou pomocou.

Navyše som mu jeho dudkaciu istotu (cumeľ) brala v čase, kedy sa mu rezali prvé zuby. Dosť nanič obdobie. Poviem vám jediné, ten malý človiečik má môj obdiv, za to, ako to zvládol. Skúste sa vy niečoho vzdať, na čo ste už pol roka zvyknutí, asi to nepôjde len tak. Aj preto som bola zástanca toho, že na to pôjdeme postupne. Nie, že odhodím cumeľ a je.

Nemyslite si, že som tie nadranné mrnčania a osobné zlyhania nejako oslavovala. Ale vedela som, že to chce čas.

Dokonca som sa radila s Lenkou Medvecovou z projektu Prosím spinkej. Veľmi jej ďakujem za povzbudivé slová a podporu aj za to, že mi povedala, že deti si na mnohé zmeny zvykajú aj týždne. Takže Alex je hrdina, veď on to zmákol za 10 dní a počas dní už oveľa skôr.

Kliknutím na tento banner  môžete Lenkinu prednášku získať aj vy:
Prosimspinkej Audiopřednáška

Netlačte na svoje deti, cítia vašu nervozitu. Nebuďte frustrovaní, že niečo nejde hneď. Vaše deti z vás totiž tú neistotu cítia . Pokiaľ sa chcete o detskom spánku dozvedieť čo najviac, odporúčam audio prednášku z projektu Prosím spinkej. Mne osobne veľmi pomohla.

 

 

 

Ako sa nám žije bez cumľa

Prešiel necelý mesiac, čo sme bez cumľa a ja si neviem vynachváliť. Navyše sa v mnohom opäť zlepšila naša komunikácia. Verím si, viem, že svoje dieťa viem upokojiť aj bez cumlíka. Nikdy som nebola za to, aby sa cumlíkom ústa deťom zatvárali, pretože v prvých mesiacoch je to práve ich plač, mrnčanie a pod., čím komunikujú. Zároveň nemám nič proti tým, čo cumlíky používajú. Je to každého osobné a slobodné rozhodnutie. Nikto z nás nie je v koži toho druhého. Tiež som si vravela, keď ma bolesti donútili siahnuť po cumli: Tak tu to máš, to svoje, ja dieťaťu cumeľ nedám… “ Pre mňa to bolo akési osobné zlyhanie, lebo to tak mám nastavené vnútorne, aj preto možno prišli tie kúsance a radikálne rozhodnutie. Ale poznám maminky, ktoré dojčia tak dlho ako my a aj s cumlíkom a úplne v pohode.

 

Na záver, čo mne a Alexkovi odcumlíkovanie dalo:

  • znova si trochu viac rozumieme a ja si hlavne viac verím ako matka,
  • Alex ma prestal hrýzť pri dojčení, to že ma hryzie na iné časti tela, to už nerátam, 🙂
  • nemusím každú chvíľu cumlíky sterilizovať a hlavne ich stokrát za deň hľadať a chystať si na noc náhradné, lebo čo ak nenájdem ten odhodený (inak aj na to sú fígle, vraj existujú také, čo v tme svietia),
  • a hlavne, Alex sa začal aj cez deň znova viac dojčiť a pýtať si mliečko, čo mňa osobne teší, hoci s príkrmami je veľký kamarát. Ja verím, že dojčenie má veľký význam a ak je nám umožnené,  prečo nedojčiť. Viac si o tom, ako sme na začiatku s dojčením bojovali a prečo si nemyslím, že tie čo nedojčia sú nejaké horšie mamy, si prečítajte v tomto blogu.

 

Takže tým, čo sa rozhodli dať cumlíku zbohom držíme palce a verím, že sme vás inšpirovali a náš denníček vám pomohol v tom, že všetko sa postupne zlepší. My už si na cumeľ ani nespomenieme (okrem tejto chvíle, čo píšem pre vás blog).

S láskou Gabi

Poď si so mnou „poklábosiť“ aj na Facebook. Teším sa na Teba:

FB button GABRIELA KADLEČÍKOVÁ

Comments are Closed

Theme by Anders Norén

Gabriela Kadlečíková